Rusínska inteligencia podporujúca po I. svetovej vojne pripojenie Podkarpatskej Rusi k novovzniknutému Československu dúfala, že získa autonómiu a po rokoch útlaku tak nastane obdobie zveľaďovania rusínskej kultúry. Vysielanie pre Rusínov, sa začalo v roku 1930. Zabezpečovalo ho košické štúdio Československého rozhlasu 1x mesačne.
Na pozadí povojnovej obnovy krajiny a snáh poskytnúť obyvateľom severovýchodu Slovenska informácie v ich materinskom jazyku prebiehali ideologické boje, ktoré sa aj po desaťročiach prejavovali ako boje o jazyk vysielania. Ukrajinofili ťažiaci z politickej situácie a silnejúceho vplyvu sovietskeho zväzu, postupne vytlačili rusínsky jazyk z verejného priestoru a teda aj z vysielania. Rusínčinu chápali len ako nárečie ukrajinčiny.
Pôvodné vysielanie, ktoré malo byť prioritne v rusínskom jazyku, nakoniec zaniklo rovnako ako možnosť Rusínov prihlásiť sa k svojej národnosti.
Rusínske relácie začal Slovenský rozhlas opätovne vysielať od 1. septembra 1998 v rámci tzv. rusínsko-ukrajinského vysielania. Samostatné vysielanie a s tým spojený vznik samostatných redakcií (rusínskej a ukrajinskej) sa datuje až od 1. apríla 2002.
Vysielať v nemčine začal Slovenský rozhlas 11. februára 1929 z Bratislavy. Silnejšiu pozíciu získalo nemecké vysielanie počas Slovenského štátu. Po vojne toto vysielanie zaniklo. K obnoveniu vysielania v nemeckom jazyku dochádza až po Novembri 1989. Prvá relácia bola odvysielaná 6. decembra 1992.
V apríli 1991 prijala vláda SR dokument pod názvom Zásady vládnej politiky k Rómom, ktorým uznala Rómov ako samostatnú národnostnú menšinu na Slovensku. Z toho vyplývala aj povinnosť zabezpečiť pre Rómov vysielanie vo verejnoprávnych médiách. V rómskom jazyku sa začalo vysielať 13. decembra 1992.
Od roku 1999 vysielala hlavná redakcia národnostného vysielania aj relácie pre poľskú a českú národnostnú menšinu.
Vysielanie pre českú menšinu vzniklo ako reakcia na rozdelenie Československa v roku 1993, keď sa Česi na Slovensku ocitli v pozícii národnostnej menšiny. Jeho cieľom bolo podporiť spolkový život. Česká menšina, ktorá bola najviac rozptýlená a žila prevažne v zmiešaných vzťahoch, bola pod veľkým asimilačným tlakom a vysielanie bolo jedným z nástrojov, ako tejto asimilácii zabrániť. Český magazín v podobe hodinového dvojtýždenníka zaznieva z éteru Rádia Regina dodnes.
